Sondaj

16. februarie 2020.

Negatívne postoje voči Rómom súvisia s nepriateľským politickým diskurzom

Výsledky výskumu realizovaného na Slovensku.

Pokiaľ ide o stereotypné postoje voči Rómom (graf 1), najviac respondentov (80 percent) skôr súhlasilo s tvrdeniami, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a využívajú sociálny systém (napr. „Rómovia v tejto krajine sú v niektorých oblastiach zvýhodňovaní.“) a takmer dve tretiny respondentov (64 percent) sa skôr stotožňovali s otvorene negatívnymi stereotypmi o Rómoch (napr. „Je len veľmi málo slušných alebo rozumných Rómov.“). Na druhej strane len polovica respondentov skôr súhlasila s tvrdeniami, ktoré vyzdvihujú hodnotu rómskej kultúry (napr. „Rómovia môžu byť hrdí na svoje kultúrne dedičstvo.”).

Okrem stereotypných postojov sme skúmali,   do akej miery sú pre respondentov prijateľné tri typy politických diskurzov, t. j. vyjadrení politikov o Rómoch: (1) nepriateľský politický diskurz, ktorý zdôrazňuje otvorené negatívne stereotypy o Rómoch, napr. že sú leniví alebo kradnú; (2) paternalistický politický diskurz, ktorý zdôrazňuje, že musíme Rómom pomáhať, pretože sú na pomoc majority odkázaní a bez nej by to sami nezvládli a (3) spojenecký politický diskurz, ktorý naznačuje, že Nerómovia sa musia aktívne postaviť proti diskriminácii spoločne s Rómami. Respondenti označili za najprijateľnejší nepriateľský politický diskurz, ktorý skôr akceptovalo 45,2 percenta opýtaných (graf 2). Za výrazne menej prijateľné označili paternalistický diskurz (skôr ho akceptovalo 26,9 percenta respondentov a vyše 50 percent respondentov ho skôr neakceptovalo) a spojenecký politický diskurz (skôr ho akceptovalo 19,2 percenta respondentov, pričom takmer 50 percent ho skôr neakceptovalo). S nepriateľským politickým diskurzom sa viac stotožnili tí respondenti, ktorí sa zároveň domnievali, že Rómovia na Slovensku majú nezaslúžené výhody a stotožňovali sa s otvorene negatívnymi stereotypmi.

Ďalej sme sa respondentov opýtali, či by boli ochotní pripojiť sa k pro- alebo protirómskym politickým hnutiam (vrátane aktivít, ako je podpis pod petíciu, dobrovoľníctvo, dobročinnosť), pričom túto účasť označujeme pojmom kolektívna akcia. Nadpolovičná väčšina respondentov by sa nezapojila do žiadnej kolektívnej akcie bez ohľadu na to, či by bola zameraná v prospech alebo v neprospech Rómov. Do niektorej formy kolektívnej akcie by sa zapojila menej ako pätina respondentov. Čím vyššia bola ochota respondentov zapojiť sa do prorómskej kolektívnej akcie, tým menej sa stotožňovali so stereotypmi o nezaslúžených výhodách a s otvorenými negatívnymi stereotypmi. Naopak, čím vyššia bola ochota zapojiť sa do protirómskej kolektívnej akcie, tým viac sa s uvedenými stereotypnými postojmi stotožňovali. Ďalej, kým 62 percent respondentov v inej otázke vyjadrilo presvedčenie, že aj k Rómom sa treba správať férovo, menej než pätina respondentov by bola ochotná investovať osobné či verejné zdroje do zlepšenia postavenia Rómov na Slovensku.

Barbara Lášticová, Xenia-Daniela Poslon, ÚVSK SAV

Share